Osobnosť každého z nás je do veľkej miery ovplyvnená najbližšími členmi rodiny, s ktorými žijeme v jednej domácnosti a rovnako aj my ovplyvňujeme ich. Je dokázané, že v prípadoch, kedy sa v rodine nachádza závislý člen, dochádza k fenoménu nazvanému spoluzávislosť. Z praxe vieme, že liečenie spoluzávislosti je rovnako dôležité, ako samotné liečenie závislosti, často sa však pri práci so spoluzávislými stretávame s mnohými prekážkami. V našej nízkoprahovej sociálnej službe Oáza sme sa rozhodli zameriavať na nízkoprahovú sociálnu prácu so závislými a spoluzávislými v meste Prievidza. Poskytujeme základné a špecializované sociálne poradenstvo, právne poradenstvo, krízovú intervenciu, poradenstvo prostredníctvom telekomunikačných technológií a taktiež službu sprevádzania klienta. Našou hlavnou činnosťou je teda sekundárna a terciárna prevencia drogovej závislosti, predovšetkým u mladistvých klientov a klientov do 30 rokov, ktorí tvoria väčšinu našej klientely.

U najbližších členov rodiny závislých sa často stretávame s dvomi veľmi opozitnými reakciami na závislosť v rodine, ktoré sa stávajú prekážkou v úspešnej sociálnej práci so závislým. Tieto reakcie sú často determinované najmä tým, akou fázou si práve rodina prechádza. Na jednej strane hovoríme o popieraní alebo zakrývaní problému, kedy spoluzávislý nepriznáva, že jeho blízky je závislý. Na druhej strane naopak spoluzávislý už nechce mať so závislým nič spoločné, prerušuje s ním sociálne kontakty. Súčasťou úspešnej sociálnej rehabilitácie závislého je však aj práca s jeho blízkymi. V oboch spomínaným prípadoch sa v našom nízkoprahovom centre snažíme nadviazať spoluprácu so spoluzávislými.

V Oáze sme sa zamerali na skupinové i individuálne aktivity. Z hľadiska množstva však prevažuje predovšetkým individuálna práca so závislými a s ich rodinami. Z praxe vieme, že spoluzávislosť sa môže prejavovať naozaj veľmi silne a to najmä v prípade, že sa jedná o rodičov závislého dieťaťa. Prítomnosť spoluzávislosti obvykle overujeme rozhovorom, pri ktorom síce máme pripravených niekoľko otázok, obvykle ale kladú otázky predovšetkým rodinní príslušníci. Z mnohých otázok a spôsobu, akým sú položené, dokáže skúsený pracovník vyhodnotiť, v ktorom štádiu spoluzávislosti sa práve rodinný príslušník nachádza. Dopomáha nám však aj kladenie otázok zameraných na rodinnú atmosféru, chod domácnosti či somatické ťažkosti ostatných členov. Na základe týchto všetkých ukazovateľov je v prvom rade nevyhnutné správne definovať štádium kodependencie. Po zaradení klienta do príslušného štádia s ním začíname pracovať na odstránení kodependencie.

Rovnako metódy, ktoré pri práci volíme sú závislé na štádiu, v ktorom sa klient nachádza. Všeobecne však odporúčame klientom napríklad vedenie si denníka, do ktorého si môžu zapisovať svoje myšlienky a pocity na dennej báze a môže v ňom byť úprimní bez toho, aby ich názory niekto z rodiny či okolia súdil. Následne si s klientami zápisky prechádzame a spoločne vyhodnocujeme, do akej miery boli úspešné. Ďalej realizujeme pre spoluzávislých spoločné voľnočasové aktivity, ktorých cieľom má byť spoznať iných spoluzávislých a vymieňať si s nimi svoje skúsenosti. Z hľadiska nízkoprahovosti prax ukázala, že je vhodnejšie neorganizovať takéto stretnutia ako pomocné skupiny, pretože mnohí z klientov si ešte nechcú problém priznať a tým pádom by sa takejto aktivity nezúčastnili. A to aj v prípadoch, kedy závislý člen rodiny naše zariadenie už navštevuje. Preto sme začali realizovať rôzne voľnočasové aktivity, ktoré neprebiehajú pod hlavičkou aktivít pre spoluzávislých, ale napriek tomu nám umožňujú prvotný kontakt aj s týmto typom klientov.

Problém nepriznania si vzniknutého problému u spoluzávislých riešime taktiež prostredníctvom terénnej sociálnej práce. Naši pracovníci preto aktívne v teréne oslovujú ľudí a poskytujú im informácie o službách, ktoré v našom nízkoprahovom zariadení poskytujeme a taktiež sprostredkovávajú osvetu v oblasti závislosti, spoluzávislosti a jej prevencie. Pre tento účel sme taktiež spracovali a dali vytlačiť letáčiky formátu A5, ktoré obsahujú všetky dôležité informácie. Na základe spätnej väzby z tejto terénnej osvety môžeme hodnotiť aktivitu ako veľmi úspešnú, keďže pravidelne privádza do nášho zariadenia nových klientov.

Systém pomoci je v našich podmienkach nastavený najmä na pomoc závislému, jeho rodine stále nie je venovaná adekvátna podpora. U príbuzných (najmä v dôsledku rozvoja spoluzávislosti) prevládajú pocity bezmocnosti, úzkosti, strachu a snahy situáciu čo najrýchlejšie vyriešiť a sú vo väčšine prípadov odkázaní na to, ako a či sa podarí ústavná liečba ich závislého člena. Nemotivuje ich to k práci na sebe samých a navyše im nie je poskytovaná pomoc pri riešení prípadných problémov, ktoré mohli vzniknúť v dôsledku dlhoročného spolužitia so závislým. Veríme, že práca so spoluzávislými sa v našich podmienkach čím ďalej, tým viac bude dostávať do popredia a že množstvo teoretických poznatkov od domácich odborníkov na túto problematiku sa dočká aj svojho efektívneho pretavenia do praxe. Pretože liečenie kodependencie je dôležitým krokom prie liečenie samotnej závislosti a úplnu sociálnu rehabilitáciu závislého.

---

Článok napísala: