O duševnom zdraví dospelých alebo detí počúvame čoraz častejšie. V médiách rezonujú správy o neustálom raste duševných porúch, tragédií a negatívnych štatistík. Školská psychologička Mgr. KATARÍNA JANKOVÁ nám v článku priblížila, prečo je to tak a čo môžeme urobiť, aby sme duševné zdravie podporili a posilnili.

Pravdou je, že téma duševného zdravia bola dlho tabuizovaná až stigmatizovaná. Obdobie počas pandémie nám ale ukázalo, aká je naša duševná pohoda dôležitá a súčasne krehká. Najmä deti, ktoré zostali zo dňa na deň v izolácii, bez možnosti kontaktu s kamarátmi (ak nepočítame ten v online svete), bez možnosti rozvoja, spätnej väzby a možnosti porovnávania sa s rovesníkmi, týmto obdobím veľmi utrpeli. Ak hovoríme o duševnom zdraví, deti a ich rozvíjajúca sa osobnosť sú vlastne tými najzraniteľnejšími – až polovica duševných ochorení vzniká už v detstve. Prípady šikany v Miloslavove alebo útokov na spolužiakov (Bratislava, Nováky), teroristický incident v Prahe by tiež mali byť mementom, že sme niečo zanedbali. Faktom zostáva, že ku dnešnému dňu Slovensko nemá ucelenú koncepciu podpory duševného zdravia v školách, aj keď prvé pokusy už zaznamenávame vytvorením Koalície škôl za duševné zdravie. Aktuálne sa už čoraz častejšie stretávame aj s tým, že v školách fungujú školské podporné tímy (ich súčasťou sú školskí psychológovia, školskí špeciálni pedagógovia, sociálni pedagógovia a ďalší odborní zamestnanci), ktorých počet je však stále nedostatočný a častokrát im chýba systematické vedenie v ich činnostiach. Tieto podporné tímy nie sú určené iba žiakom, podporu poskytujú aj zamestnancom škôl a obrátiť sa na nich môžu aj rodičia.

V škole dieťa trávi veľkú časť svojho dňa, je to miesto, kde získava množstvo informácií nielen o svete, ale aj o sebe, miestom, kde si buduje svoj sebaobraz. Z tohto dôvodu je dôležité, aby tam našlo bezpečné prostredie a potrebné prijatie, ktoré sú predpokladom toho, aby mohlo rásť, aby sa mohlo vzdelávať a napredovať. Aby sa to podarilo, je nevyhnutná spolupráca žiaka, rodičov a zamestnancov školy. Školy na Slovensku sú stále do veľkej miery založené na princípe dosahovania cieľov a súťaživosti. To kladie pomerne vysoké nároky na žiakov (niekedy aj rodičov), a zároveň to môže vyvolávať pocit nedostatočnosti pri ich nenaplnení.

Ak žiak vníma, že pobyt v škole je v podstate iba bojom o prežitie, nikdy sa v nej nebude cítiť dobre a v bezpečí. Preto je nutné budovať pozitívnu klímu, čo môžeme dosiahnuť zlepšením komunikácie medzi žiakmi, žiakmi a pedagógmi, budovaním pozitívnych a podporných vzťahov, prehlbovaním dôvery, zvyšovaním citlivosti a empatie. Existuje viacero výskumov, ktoré zistili, že ak sa v triede zlepšili vzťahy, deti sa tam cítili dobre a spokojne, zvýšil sa aj ich študijný výkon a akademické výsledky. Z uvedeného vyplýva, že oblasť duševného zdravia by mala byť rovnocenná k vzdelávacej oblasti. Ako teda na to?

Je potrebné hneď na začiatku povedať, že vytváranie pozitívnej klímy je dlhodobý proces, za ktorý nesú zodpovednosť všetci (zamestnanci školy, žiaci a aj rodičia). Dobrý učiteľ vie identifikovať silné stránky jednotlivých žiakov, vie, ktorý v čom dokáže zažiariť, pracuje s pozitívnou motiváciou a umožní žiakovi zažiť úspech. Na druhej strane ho dokáže v bezpečnom prostredí vystaviť aj situáciám mimo jeho komfortnej zóny, nastavuje mu zrkadlo v strete s realitou, pomáha mu prekonať neúspech a normalizuje občasné nezdary. Týmito činnosťami získava dieťa zdravý sebaobraz, kedy pozná svoje prednosti a tiež akceptuje svoje slabiny. Učiteľ sám by mal zároveň tolerovať individuálne rozdiely medzi žiakmi a scitlivovať voči nim aj ostatných. Zvýšenie sebaprijatia, poznanie vlastnej hodnoty a akceptácia iných sú účinnými nástrojmi na zníženie počtu prípadov šikany na školách, ale aj mimo nich.

Nezostávajme však iba pri učiteľoch. Obrovský vplyv na psychickú pohodu detí majú aj rodičia. Aby dieťa dôverovalo škole, školskému prostrediu a učiteľom, je potrebné, aby cítilo, že im dôveruje rodič. Ak rodič neustále zhadzuje pred dieťaťom prácu pedagóga alebo nerešpektuje jeho rozhodnutia, dáva tým dieťaťu najavo, že nie je spokojný.  Vtedy zneistí aj dieťa, ktoré začne učiteľa spochybňovať. Rodič by mal učiteľa vnímať ako svojho spojenca, ako svoju predĺženú ruku. Účinnou stratégiou na preskúmanie prežívania detí je trávenie spoločného času. Pri hre, či na prechádzke sa uvoľnia, čo nám dáva príležitosť na rozhovor o ich zážitkoch, pocitoch alebo emóciách. Pokiaľ si rodič začne uvedomovať, že s dieťaťom sa niečo deje, je nespokojné, prestáva rado chodiť do školy, je smutné, mal by o tom bezodkladne informovať triedneho učiteľa. Možno je príčina iba banálna, ale možno nie… Zároveň, ak sa mení situácia doma, ktorá by na dieťa mohla vplývať, je dobré, ak sa rodič zverí zamestnancovi školy. Deti totiž problémy nenechávajú doma, ale berú si ich so sebou, a aby škola mohla pružne na potreby dieťaťa reagovať, musí o nich vedieť.

A čo tí, ktorých sa to všetko týka –  žiaci? Pre nich by sme sa my dospelí mali stať vzorom, ktorý je hodné nasledovať. Nie, nemusíme im vyšľapávať cestičku, ani ich viesť. Mali by sme ich sprevádzať, ponúkať možnosti, ale zároveň byť dostatočne odvážni na to, aby sme ich nechali robiť vlastné rozhodnutia a aj chyby.Podporme žiakov v tom, aby sa naučili riešiť problémy v skupine najprv samostatne a až keď si s nimi nevedia dať rady, aby nás oslovili. Buďme tam pre nich a buďme k nim úprimní, inak sa nenaučia byť úprimní ani oni. Vytvorme im priestor, kde budú mať možnosť hovoriť o svojich pocitoch a nebudú sa cítiť nepochopení a neprijatí. Veďme ich k tomu, aby dokázali odvážne a bez hanby hovoriť o svojich starostiach, radostiach, aby dokázali zdieľať svoje pochybnosti, strach a neistoty. Pomáhajme im vžiť sa do kože niekoho iného, umožnime im pomáhať iným, aby tak pomohli aj sebe. Ak im toto všetko ukážeme a umožníme, dovolia si to aj oni. A hlavne dovolia to aj ľuďom okolo seba. Tým dáme základ zdravým vzťahom založeným na tolerancii, akceptácii a dôvere.

Toto všetko sa nestane cez noc. Ale ako som už v úvode uvádzala, starostlivosť o duševné zdravie našich detí nie je iba módny trend alebo aktuálna téma pre médiá. Duševné zdravie je viac ako len absencia duševnej poruchy, je to nevyhnutný predpoklad k tomu, aby naša spoločnosť mohla fungovať dobre aj v budúcnosti. A škola bude v tejto oblasti zohrávať obrovskú úlohu. Ani ten najlepší rodič si totiž nemusí všimnúť, že sa s jeho dieťaťom niečo deje, ale môže si to všimnúť jeho spolužiak, kamarát alebo učiteľ. Preto potrebujeme dosiahnuť, aby zamestnanci školy alebo aj žiaci dokázali v tejto úlohe obstáť, aby dokázali identifikovať problémy, vedeli s nimi pracovať, aby dostali dostatočnú odbornú podporu a vedenie. Aby sme dokázali zabezpečiť, že škola bude príjemným a bezpečným miestom pre každého.

---

Článok napísala:

Mgr. Katarína Janková

Školská psychologička