Blížia sa Vianoce, sviatky radosti, lásky a pokoja. V mnohých ľuďoch však práve toto obdobie vyvoláva pocity úzkosti, stresu či smútku. Školská psychologička Mgr. KATARÍNA JANKOVÁ nám v článku priblížila, aké emócie môžeme počas sviatkov pociťovať, ako prežiť vianočné obdobie bez stresu a tlaku okolia a čo robiť, ak už pociťujeme negatívne emócie spojené s týmto pre mnohých ľudí neľahkým obdobím.

Ani sme sa nenazdali a vianočné reklamy a čokoládoví Mikuláši v obchodoch nám jasne naznačujú, že sviatky pokoja a radosti sú už za dverami. Všetci si predstavujeme rozžiarený stromček, kopu darčekov, teplo domova, prehýbajúci sa stôl a úsmevy na tvárach. Ale je to naozaj tak? Sú Vianoce pre každého také? Už len to samotné pomenovanie „sviatky radosti a pokoja“ akoby naznačovalo, že v tomto období nemôžeme byť smutní, unavení, nahnevaní. Ale aj to sú predsa naše emócie, ktoré plnia dôležitú úlohu – informujú nás, že niečo nie je v poriadku, sme mimo svojej komfortnej zóny a potrebujeme zmenu. Tieto (a ani žiadne iné) emócie nepoznajú kalendár a je úplne v poriadku ich prežívať aj počas sviatkov. Preto o nich hovorte, dovoľte si ich vyjadriť, necíťte sa za ne previnilo. Možno práve rozhovor s niekým blízkym vám pomôže ich lepšie zvládnuť alebo odstrániť ich príčinu. Ak pociťujete stres, skúste si odpovedať na otázku, čo ho spôsobuje. Sú to nenakúpené darčeky? Neumyté okná? Návšteva rozvetvenej rodiny a príprava občerstvenia?

V minulosti mali sviatky Vianoc predovšetkým duchovný rozmer, dnes sú často vyčerpávajúcou honbou za vysnívaným darčekom, na ktorý si požičiame a zadĺžime sa na celý ďalší kalendárny rok. V obchodoch získavame pocit, že pravé Vianoce nastanú iba vtedy, ak stromček nebude kvôli darčekom ani vidieť. Ale je to naozaj nutné? Deti nedokážu plnohodnotne vnímať viac ako dve hračky, ktoré dostanú súčasne, preto naozaj nemá zmysel vykúpiť celé hračkárstvo. A dospelí častokrát ocenia viac nápad ako hodnotu. Možno by stálo za to, aby ste si s členmi rodiny stanovili maximálnu cenu daru, ktorú si pre každého obdarovaného vyčleníte. Alebo si spravíte súťaž o najoriginálnejší darček a pri ich rozbaľovaní sa zabavíte oveľa viac ako pri achkaní nad novým jogurtovačom. A ak je váš rozpočet taký napnutý, že si nemôžete dovoliť žiadny darček kúpiť, môžete skúsiť potešiť vlastným výtvorom (poukážka na týždeň bez umývania riadu pre mamičku, rodinné noviny obsahujúce spomienky na uplynulý rok pre otecka, obraz pre sestru a bábkové divadielko zo zbytkov látky pre brata).

Tieto dary majú často oveľa vyššiu hodnotu ako čokoľvek iné. A najväčším darom by pre nás mal byť spoločný čas a zážitky, ktoré počas sviatkov nazbierame.

Vianoce sú obdobím, kedy často pociťujeme tlak od okolia zmestiť sa do nejakej krabičky, do tradícií, ktoré dodržiavame, zvyklostí a obyčajov, ktoré k nim patria. Ale to je práve to, čo nám niekedy neumožní prežiť ich podľa SVOJICH predstáv, tak, aby NÁM priniesli pokoj a zaslúžený oddych. Ak vnímate, že nekonečné rodinné stretnutia vás viac vyčerpávajú ako tešia, necíťte v sebe povinnosť sa ich zúčastniť. Zvoľte si taký spôsob prežitia sviatkov, ktorý vyhovuje práve vám. Či už je to vo víre zábavy alebo osamote na prechádzke v lese. Oboje je v poriadku, tak si to doprajte.

A ak vás predsa len prepadnú pochybnosti či to, čo prežívate sú tie „ozajstné Vianoce“, vráťte sa na začiatok, do vášho detstva. Čo si z Vianoc pamätáte vy? Pamätáte si unavenú mamu, ktorá vyčerpaním zaspávala už pri úvodnej znelke vianočnej rozprávky, naštvaného otca, ktorý sa stále nevedel zmieriť so stromčekom trochu nakrivo, rozhádaných súrodencov, lebo sa nedokázali dohodnúť, kto povysáva obývačku? Alebo si pamätáte mamu, ktorá sa zasmiala nad vlastnými napečenými nepodarkami, otca, ktorý stromček k podlahe lepil lepiacou páskou, aby vydržal aspoň štedrovečernú večeru a prekárajúcich sa súrodencov nad Človeče, nehnevaj sa? A možno si to vôbec nepamätáte takto. Ale asi tušíte, aké Vianoce by ste si chceli pamätať vy alebo vaše deti. Prajem vám, nech prežijete tie VAŠE Vianoce podľa VAŠICH predstáv (ak sa to aj nepodarí úplne, tak nech sa k nim aspoň čo najviac priblížite).

---

Článok napísala:

Mgr. Katarína Janková

Školská psychologička