Vzdelávanie a podpora pracovných návykov rómskej menšiny

Napísané dňa: 12. júna 2022

Demografická kríza a práca s rómskou menšinou má množstvo prepojení, hoci by sa to tak na prvý pohľad nemuselo javiť. Starnutie obyvateľstva na Slovensku spôsobuje stále väčší nedostatok pracovných síl v niektorých oblastiach hospodárstva a otvára otázku prijímania pracovných migrantov. Dlhodobé, cielené a rozvážne vzdelávanie a podpora pracovných návykov rómskej menšiny by však mohli byť jednou z odpovedí na nedostatok pracovných síl. Rovnako by tieto nástroje viedli k tomu, že z poberateľov sociálnych dávok sa stanú produktívni obyvatelia prispievajúci k HDP, ktoré sa vplyvom demografickej krízy znižuje. Tento článok popisuje, ako by prostredníctvom činností sociálnej práce s rómskou komunitou mohlo dôjsť k tomuto veľmi žiadanému fenoménu, predstavuje, aké metódy a aktivity by mohli viesť k zlepšeniu súčasnej situácie a zároveň pomenúva aj existujúce prekážky a možné ohrozenia, ktoré by viedli k neúspechu podobných aktivít. Nájdete v ňom tiež analýzu aktuálnych opatrení trhu práce spolu s uvedením možných príčin, prečo v súvislosti s rómskou menšinou neprinášajú očakávané výsledky.

Pracovné návyky Rómov a ich historický kontext

Na začiatku poďme hovoriť o veľmi dôležitom aspekte tejto problematiky – o vzťahu Rómov k práci a o ich pracovných návykoch. Veľmi dôležitý faktor tu zohráva historický kontext. Ako vieme, pravlasťou Rómov je indický subkontinent, kde pravdepodobne patrili k chudobnej skupine obyvateľstva a preto začali putovať cez Áziu až do Európy, kde sa snažili usadiť. Keďže ich spôsob života bol dlhé storočia kočovný, prispôsobovali sa tomu aj ich povolania. Živili sa predovšetkým kováčstvom, spracovaním kože, hliny, dreva, prútia, ale aj chovom a predajom koní či umením – hudbou, tancom, divadlom. Najmä ich umelecká činnosť bola spočiatku majoritou vnímaná pozitívne, postupom času sa však začali názory majority meniť.

Keďže začali v mestách vznikať remeselné cechy, ktoré združovali domácich remeselníkov, bolo pre Rómov čoraz ťažšie zarobiť si svojou tradičnou remeselnou prácou. S ohľadom na svojské vnímanie osobného vlastníctva si preto Rómovia začali pomáhať drobnými krádežami zeleniny či dobytka, aby mali obživu pre svoju rodinu. To sa však nepáčilo miestnemu obyvateľstvu a Rómov začali z miest vyháňať, čo ich odstrihlo aj od príjmu z ich umeleckej činnosti.

Odvtedy boli v podstate prenasledovanými vyhnancami, ktorí sa nesmeli nikde na čas usadiť, nie to ešte predávať svoje služby či výrobky. V tomto období zrejme začali upadať pracovné návyky Rómov. Zmenu priniesli až osvieteneckí panovníci, ktorí vykonávali násilnú asimiláciu rómskej menšiny, s cieľom odňať im ich kultúru a jazyk a postupne ich pretvoriť na obyvateľov zapadajúcich do väčšinovej spoločnosti. Tieto snahy však boli neúspešné a tak Rómovia prišli aj o svoje pôvodné tradičné remeslá a zároveň sa nepriučili ničomu novému. Príležitostnou prácou, žobraním či krádežami sa rómske rodiny pretĺkali v podstate až do obdobia komunizmu, kedy bola zavedená pracovná povinnosť.

Totalitný režim vybudoval v Rómoch pod hrozbou väzenia opäť pracovné návyky, avšak pracovné skúsenosti, ktoré získali, boli zväčša z veľmi podradných nešpecializovaných prác. Mnohé z týchto pracovných miest boli vytvorené v podstate nasilu a neboli príliš potrebné, preto po zrušení pracovnej povinnosti zanikli ako prvé. Rómovia sa tak opäť ocitli bez práce a navyše čeliac novému fenoménu trhovej ekonomiky, v ktorej si zamestnávatelia vyberajú zamestnancov podľa svojich preferencií, čo viedlo často k znevýhodneniu či dokonca exklúzii. Keďže rozdiely medzi životnou úrovňou rómskeho etnika a majority sa výrazne a veľmi rýchlo po páde totality prehlbovali, začali vládni predstavitelia všetkých postkomunistických krajín hľadať nástroje sociálnej politiky, ktoré by tieto rozdiely zmierňovali. Nástroje s ohľadom na čas a skúsenosti neboli však zvolené veľmi správne, pretože riešili a dodnes bohužiaľ zväčša riešia len primárny problém a nehľadajú jeho príčiny.

Nástroje politiky zamestnanosti

Aktuálne sa koncepcia našej politiky zamestnanosti nesústreďuje na Rómov, ako špecifickú komunitu a preto sú mnohé z aktívnych opatrení na podporu zamestnávania pre Rómov nezaujímavé. Ide napríklad o príspevky na dochádzku za prácou, presťahovanie sa za prácou či dopravu do zamestnania. Rómovia žijú v komunitách a rodina je pre nich najdôležitejšou hodnotou života. Preto je pre nich nepredstaviteľné, že by svoju rodinu a komunitu kvôli práci opustili a tým pádom o tieto opatrenia nemajú záujem.
Rovnako menej zaujímavým opatrením je príspevok na samostatne zárobkovú činnosť. Hoci sú Rómovia podnikavým etnikom, ich dlhoročné snahy o samostatné uživenie sa boli dlhodobo potláčané a preto sa do podnikania nehrnú. Ak majú tendenciu zarábať takpovediac na vlastnú päsť, zväčša sa vyhýbajú oficiálnym cestám podnikania, pretože od úradníkov, ako od predstaviteľov majority, očakávajú len negatívny prístup a predsudky.

Vzhľadom na to, že Rómovia sa nestarajú o svoje zdravie a veľmi málo navštevujú lekárov, neprichádzajú pre nich do úvahy ani príspevky zamerané na zamestnancov so zníženou pracovnou schopnosťou.
Pre mladých Rómov, ktorí ukončia štúdium by mohol byť zaujímavý príspevok na vykonávanie absolventskej praxe. Problémom však je, že mnoho z nich nemá v sebe zakorenené pracovné návyky a nemajú vzory ani v rodičoch, ktorí by pravidelne chodili do zamestnania. Na druhej strane je problémom aj počet miest, ktoré sa v rámci absolventskej praxe vytvárajú. Keďže tieto miesta vytvárajú samotní zamestnávatelia, môžu si vyberať z veľkého množstva uchádzačov a pri takomto výbere opäť hrajú veľkú úlohu predsudky voči rómskemu etniku.

Azda najsilnejším nástrojom politiky zamestnanosti je pre Rómov štatút znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Jedná sa o pomerne zaujímavý nástroj, ktorý však v prípade rómskeho etnika opäť naráža na niekoľko nedostatkov. O využitie takéhoto príspevku žiada zamestnávateľ, ktorý si vyberá z pomedzi znevýhodnených uchádzačov podľa vlastných kritérií. V praxi však tento proces zväčša prebieha tak, že zamestnávateľ žiada o tento príspevok už v momente, kedy má vybraného takéhoto uchádzača a preto sa nie je do výberového konania už možné zapojiť.

Viac využívanou možnosťou pre Rómov je príspevok na aktivačnú činnosť, ktorý sa podľa § 52 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov realizuje formou menších služieb pre obec či samosprávny kraj s cieľom podpory udržiavania pracovných návykov. Problémom však je, že príspevok je alokovaný len na dobu 6 mesiacov a polovičný pracovný čas – 20 hodín denne. V prípade, že sa jedná o dobrovoľnícku službu, je možné pracovné miesto vytvoriť až na 12 mesiacov.

S čím sa však bohužiaľ vo väčšine týchto nástrojov politiky zamestnanosti nepočíta, sú skutočnosť, že väčšina Rómov žije na Slovensku v ekonomicky menej rozvinutých okresoch, kde je voľných pracovných miest už tak nedostatok. Okrem toho majú často minimálne vzdelanie, žiadnu kvalifikáciu či prax a taktiež neovládajú dobre slovenský jazyk. Okrem toho sa u mnohých zamestnávateľov stále objavujú predsudky voči zamestnávaniu Rómov. Ďalší zamestnávatelia využívajú neznalosť Rómov, či ich odpor k systému a ponúkajú im prácu na čierno. Aké sú teda riešenia?

Odporúčania pre prax

Pri vytváraní a implementácii nástrojov politiky zamestnanosti a v rámci inklúznych programov by sa malo pracovať na nástrojoch, ktoré budú cielené na rómsku komunitu a budú rešpektovať jej špecifiká a pracovať s nimi. Často sa nám totiž stáva, že to čo sa nám na Rómoch nepáči sa proste snažíme nevidieť a pristupujeme k nim tak, ako keby to neexistovalo. A to je veľká chyba.

Zamestnávateľov nestačí podporovať k vytváraniu nových pracovných miest pre ľudí, u ktorých sa očakáva, že istú dobu, kým si nevybudujú pracovné návyky a nezískajú prax, budú mať horší pracovný výkon. Je nevyhnutné aktívne vyhľadávať zamestnávateľov, ktorí prejavia záujem (hoci aj za zvýhodnených podmienok) vytvárať pracovné miesta pre Rómov.

Keďže Rómovia sú zvyknutí žiť a pomáhať si v rámci svojich komunít, politika zamestnanosti by mala podporiť zamestnávanie viacerých členov komunít u jedného zamestnávateľa. Prax nás totiž už naučila, že vytrhávať Rómov z ich prirodzeného prostredia a násilne sa ich pokúšať integrovať medzi majoritu k ničomu nevedie.
Rovnako je potrebné zamerať sa na rómske ženy. Zmeny v postavení žien sa s oneskorením prejavujú aj v tejto komunite a v mnohých prípadoch sa staršie ženy začínajú starať o zabezpečenie príjmu pre rodinu (či už prácou, veštením alebo krádežami). Problémom však je, že tieto ženy majú väčšinou neúplné vzdelanie a žiadne pracovné skúsenosti, pretože sa ako veľmi mladé stali matkami a venovali sa len starostlivosti o rodinu. S týmito ženami je nevyhnutné opäť pracovať v komunitách a prostredníctvom pracovnej terapie a rekvalifikácie im dať možnosť získať zamestnanie.

Je nevyhnutné uvedomovať si, že práve Rómovia môžu byť odpoveďou na obsadzovanie manuálnych či remeselných pracovných pozícií, v ktorých nám vplyvom ekonomickej migrácie chýba stále viac zamestnancov. Odľahčilo by to štátny rozpočet a taktiež by to budovalo pozitívne návyky a vzory, ktoré by mohli byť dobrým predpokladom pre ďalšiu integráciu rómskej menšiny na Slovensku.