Téma duševného zdravia sa v súčasnosti dostáva do popredia najmä v súvislosti s pandémiou COVID-19 a v jej dôsledku zvýšeným počtom ľudí trpiacich psychickými problémami. Psychologička pôsobiaca v ambulancii klinického psychológa Mgr. Renáta Botková nám v článku priblížila, aké riziká sú spojené s mimoriadnou psychickou záťažou a aký dopad môžu mať protipandemické opatrenia na náš duševný stav. Dozviete sa tiež, ako zvládať nepríjemné myšlienky, ktorými sme zahltení, ako by mala vyzerať prvá psychologická pomoc v náročných životných situáciách a ako si udržať duševnú pohodu.

Celá situácia, v ktorej sme sa ako ľudstvo ocitli v dôsledku šírenia nového druhu vírusu Covid-19, je pre nás všetkých nová situácia, veľké neznámo a teda aj istý druh ohrozenia. Niekto reaguje práve na to, že ide o vírus, ktorý môže ohroziť naše zdravie, niekto na to, že je to pre neho neznáma situácia a teda nevie ako by mal reagovať, niekoho rozrušia obmedzenia, ktoré si táto situácia od nás vyžaduje, niekto zas reaguje na spôsob, akým sú nám podávané informácie alebo na dĺžku obdobia, v ktorom sa snažíme so situáciou popasovať….a takto by som mohla pokračovať naozaj dlho. Osobne vnímam potrebu dostupnosti relevantných informácií- faktov, pretože tak ako sme mohli vidieť za uplynulé obdobie, narastala medzi nami panika a mnohé zo situácií podnietilo najmä to, že sme sa mohli dozvedieť teda naozaj kadečo.

Fakty nám pomáhajú orientovať sa v situácii, znižovať pocit ohrozenia a samozrejme nás vedú aj k poznaniu, aby sme situáciu nepodceňovali. Niektorí ľudia pri pocite ohrozenia reagujú obranou – popierajú situáciu, bagatelizujú dostupné informácie…čo často vedie k posmešným reakciám, nedodržiavaniu pokynov, ale aj agresívnym formám správania. Online priestor nám ponúka najviac týchto menej efektívnych spôsobov ako sa so situáciou popasovať. Človek tam zažíva anonymitu a tým aj slobodu prejavu v zmysle urážok či šírenia najrôznejších hoaxov. Dôležitá je samozrejme aj miera, akou si relevantné informácie zabezpečujeme. Ideálne je zvoliť si jeden zdroj alebo konkrétny čas, v ktorom si cielene doprajeme aktuálne informácie. Nemusíme celý deň sledovať TV alebo počúvať rozhlas, pozerať všetky TV noviny a ešte sa na túto tému porozprávať s rodinou i susedmi. Určite vám odporúčam aj vypnúť si rôzne notifikácie, ktoré vám vaše mobilné telefóny bežne posúvajú, pretože je to naozaj zahlcujúci spôsob získavania informácií a teda aj veľké riziko, že si sami napomôžeme k postupnému, ale aj rýchlemu rozvinutiu úzkostných stavov.

Treba povedať, že úzkosť ako taká, je úplne prirodzenou súčasťou nových situácií a smeruje nás k bližšiemu poznávaniu novej situácie: na čo dbať, v čom sa lepšie pripraviť, ukáže v čom máme rezervy ale aj na to, čo by nám mohlo byť nápomocné. Problém nastáva vtedy, ak túto emóciu nedokážeme vnímať ako zdroj informácií o nás samých a zaplaví nás natoľko, že sa začne meniť naše bežné fungovanie. Ak už úzkosť prekročí hranicu, je to častejšie u ľudí, ktorí sa s ňou už v minulosti pasovali alebo bežne v živote reagujú senzitívnejšie. Prejavy môžu byť rôzne. Úzkosť dokáže znemožniť fungovanie v práci, v partnerských vzťahoch, môže vyvolať problémy s príjmom potravy, so spánkom, spôsobiť najrôznejšie bolesťové stavy, zvieranie na hrudi, búšenie srdca, pocit na omdletie… Ľudia, ktorí majú problém s nadmernou úzkosťou, už tieto prejavy poznajú.

Väčšinou to pre nich nie je prvý raz, vedia, čo sa s nimi deje. Sú však aj takí, u ktorých táto situácia spustila panický atak prvý raz v živote. Opatrenia, ktoré sa od nás vyžadovali neboli vždy jednoduché. Dlhodobejší pobyt viacerých členov rodiny doma, v jednej domácnosti s vytrhnutím z ich bežného denného štandardu sa radí medzi jednu z významnejších stresových situácií posledného obdobia. Každý člen rodiny by si mal pre seba vyhradiť počas dňa aspoň nejaký čas, kedy sa bude môcť venovať iba sám sebe a strávi chvíle bez ostatných. Je to prevencia vyhorenia. Je veľmi potrebné, aby sme sa trochu zastavili a skúsili porozmýšľať, kde máme vlastné zdroje, z ktorých môžeme načerpať silu a uspokojenie. Môžeme si doma urobiť práce, na ktoré sme predtým nemali čas, alebo sa venovať nejakej záľube.

Všeobecná poučka neexistuje, každý sa môže opýtať sám seba, čo by mu v tejto chvíli najviac pomohlo. Ako môžem načerpať psychické sily? A potom tieto činnosti systematicky robiť. Pre niekoho to môže byť nejaká obľúbená činnosť, napríklad práca v záhrade, pre iného komunikácia. Je veľmi dôležité, aby ich každý dokázal nájsť a vedel, vďaka čomu sa bude cítiť lepšie. Ideálne je, ak sa pokúsime vytvoriť si vďaka tomu určitý režim. Ak u seba vnímam strach či stupňovanie negatívnych foriem prežívania, môžem napríklad vyskúšať hlboké a pokojné dýchanie či najrôznejšie relaxačné nahrávky, ktoré sú dostupné aj na internete alebo skúsiť rozptýliť svoju pozornosť za pomoci využitia našich zmyslov (spočítať všetky zelené predmety v miestnosti… skúsiť zatvoriť oči a vnímať, čo aktuálne cítim alebo počujem.. uvedomiť si, ako sa moje nohy dotýkajú zeme….) a takisto by som odporučila akúkoľvek pravidelnú formu pohybu.

Ak cítim, že sa mi nedarí, môžem vyhľadať aj odbornú pomoc vo forme niekoľkých krízových liniek (Linka za duševné zdravie, Linka dôvery Nezábudka…), na ktorých sa viem porozprávať so psychológmi a teda takmer okamžite eliminovať nápor intenzívnych emócií. Tiež sa môžem objednať na osobnú konzultáciu. Musím povedať, že problémov, ktoré toto obdobie vyvolalo, prehĺbilo či zintenzívnilo je mnoho a mnohé si naozaj vyžadujú odbornú pomoc, ktorú netreba odkladať (domáce násilie, závislosti, strata zamestnania, existenčné problémy, úmrtie blízkeho človeka, poruchy príjmu potravy, depresia, samovražedné myšlienky….).

Na záver je dobré zostať v spojení s faktom, že táto situácia jedného dňa prejde a preto sa sústreďme na to, na čo máme dosah. Som zástancom toho, že sa snažíme veci robiť tak, ako najlepšie vieme a to je veľmi dôležité, s ostatným sa predsa môžeme podeliť so svojim okolím – hovorme, hľadajme spôsoby, smejme sa…, zamerajme sa na všetky dostupné možnosti.

---