Podľa informácií NCZI z novembra minulého roku, počet pacientov psychiatrických ambulancií medziročne stúpol o viac než 10 percent. Podľa európskych štatistík pred pandémiou COVID-19 trpel problémami s duševným zdravím každý šiesty človek v EÚ. Situácia sa po pandémií zhoršila. Až takmer polovica respondentov (46 %) sa v období dvanástich mesiacov stretla s emocionálnym alebo psychosociálnym problémom, ako je pocit depresie alebo úzkosti. Ako týmto stavom predchádzať? Ako byť šťastnejší? Poradí vám školská psychologička Mgr. KATARÍNA JANKOVÁ. Pretože, ako povedal Aristoteles: „Radosť je zdravím duše“.

Ak sa človeka spýtate, čo by si prial pre seba a svojich blízkych, takmer vždy sa ako odpoveď objaví: „Aby sme boli všetci zdraví…“. Pri tejto odpovedi však iba málokto myslí na duševné zdravie, ktoré je rovnako nevyhnutné pre náš uspokojivý život, ako zdravie fyzické. Dokonca je jeho základným predpokladom, jedno bez druhého nedokážu existovať a ani fungovať. Kvalita nášho duševného zdravia sa odráža vo všetkých aspektoch našich životov. Či už je to schopnosť budovať pozitívny vzťah k sebe samému alebo tvoriť uspokojivé vzťahy s ostatnými, umožňuje nám prežívať pozitívne emócie a zároveň zvládať tie negatívne, odolávať výzvam každodenného sveta, manažovať stres a záťaž. Už od raného detstva sa učíme, čo máme robiť, aby sme boli zdraví: dodržiavať pitný režim, prijímať vyváženú stravu, umývať si ruky, dostatočne dlho spať, športovať. Až v posledných rokoch sa však začíname zaujímať a cielene starať o svoju duševnú pohodu. V nasledujúcich riadkoch nájdete niekoľko zásad, ktoré by vám mohli pomôcť pri jeho ukotvení.

Starajte sa o seba

V kolotoči všedného dňa veľmi často zabúdame na to najdôležitejšie – na SEBA. Často sa staráme o komfort ostatných, napĺňame ich potreby, snažíme sa plniť ich túžby, pričom tie naše odsúvame na neurčito. Ak sa však my nebudeme cítiť šťastní, nemôžeme šťastnými urobiť ani tých okolo nás. Preto si buďme tým najlepším priateľom a postarajme sa o seba rovnako dobre ako sa staráme o iných. Nehanbime sa vyhradiť si čas, ktorý bude patriť iba nám, kedy si oddýchneme a zároveň nazbierame energiu. Venujme sa činnostiam, ktoré sú nám príjemné, ktoré nám prinášajú radosť a necíťme sa previnilo len preto, lebo v diároch máme ešte nesplnené úlohy. Obklopujme sa krásou, príjemnými ľuďmi, snažme sa každý deň na chvíľu zastaviť a uvedomiť si pôvab okamihu (len na chvíľu zatvorme oči a vnímajme vôňu kávy, sadnime si podvečer na lavičku a započúvajme sa do spevu vtákov, pozrime si film, ktorý sme už dávno chceli vidieť). Postarajme sa o seba aj po fyzickej stránke. Podľa výskumov sa výskyt klinických prejavov depresie znížil až o tretinu, pokiaľ sa ľudia venovali fyzickej aktivite. Niekomu stačí iba krátka prechádzka, niekto uprednostní návštevu fitness centra, tanečnú hodinu, či cyklistiku, výsledok je však úplne rovnaký. Náš mozog začne vylučovať hormóny šťastia (dopamín, serotonín, endorfíny) a my sa cítime uvoľnenejšie a spokojnejšie. Pre zachovanie duševnej rovnováhy je tiež nevyhnutné byť k sebe láskavý. Odpustime si veci, ktoré sa nám nepodarili a sústreďme sa na to, v čom sme uspeli. Pochváľme sa a poukážme na svoje silné stránky, buďme na seba hrdí a ak niečo zvládneme, bez výčitiek svedomia sa odmeňme.

Starajte sa o druhých

Štatistiky poukazujú, že len počas prvého roku pandémie sme zaznamenali zvýšenie výskytu úzkostí až o 25% a pocitov opustenosti až o 1/3. V našom svete, založenom na moderných technológiách by sme mohli celý deň stráviť bez toho, aby sme videli alebo stretli iného človeka. Dokonca aj bez toho, aby sme s niekým museli prehovoriť si vieme zabezpečiť všetky potreby. A napriek tomu nás samota vyčerpáva a ubíja. Človek je sociálna bytosť a druhých k svojmu životu nevyhnutne potrebuje: aby sa mohol podeliť o svoje starosti aj radosti, aby sa mal s kým zasmiať aj plakať, lebo zdieľaná radosť sa násobí a zdieľané trápenie delí. Spomeňte si, kedy ste naposledy niekomu pomohli. Možno ste iba niekomu otvorili dvere a on sa na vás usmial, pustili ste niekoho sadnúť v autobuse, pomohli mamičke s kočíkom.  Ako ste sa pri tom cítili? Som presvedčená, že nech by vaša odpoveď bola akákoľvek, obsahovala by samé pozitívne emócie a pocity. Pomoc iným okrem toho, že zlepšuje svet ako taký, zlepšuje aj náš sebaobraz, naše prežívanie udalostí okolo a zvyšuje vieru v dobro. Zároveň je dokázané, že ľudia, ktorí zažili na svojej koži láskavosť alebo neočakávaný prejav ľudskosti sú náchylnejší toto správanie opakovať a pomôcť niekomu ďalšiemu.

Nestarajte sa o nič

Priznajme si to, niekedy si život komplikujeme aj sami. Obávame sa o veci, ktoré nedokážeme ovplyvniť, stresujeme sa maličkosťami, ktoré v konečnom dôsledku nič neznamenajú, často viac ako naše pocity počúvame názory iných. To iba vzbudzuje pochybnosti o našej kompetentnosti a konaní. Oprostime sa preto od vecí, ktoré nám nič neprinesú alebo ich nevieme zmeniť. Nepreberajme zodpovednosť za rozhodnutia iných, ktoré nepovažujeme za správne. Netrápme sa, ak povieme NIE, neznamená to, že sa vzdáme svojej ľudskosti, empatie a ochoty. Iba si uvedomíme hodnotu seba, svojho času a svojej energie. Nájdime odvahu robiť veci, ktoré sa nám páčia bez toho, aby sme ich ospravedlňovali pred ostatnými. Strach z toho, čo povedia iní nám často bráni v dosiahnutí našich cieľov a túžob a tak miesto toho, aby sme sa pokúšali o svoje šťastie, iba sa ticho trápime našim zlyhaním a závidíme tým odvážnejším.  Počúvajme hlas svojho srdca, nasledujme svoje túžby, nenechajme sa zastaviť prvou prekážkou alebo zdvihnutým obočím, lebo pocit, kedy pretneme vysnenú cieľovú pásku za to stojí. A svet predsa patrí odvážnym.

Niekedy však nastanú situácie, kedy ani pri najväčšej možnej prevencii už nevládzeme spĺňať nároky svoje alebo okolia, krízy, ktoré postihnú nás či našich blízkych. Ak sme už vyčerpali všetky naše možnosti a napriek tomu sa necítime lepšie, nehanbime sa požiadať o pomoc okolie, prípadne odborníkov.

Leto je obdobím, kedy svet trochu spomalí, máme akosi viac času na odpočinok, výlety alebo stretnutia s priateľmi. Prajem vám, aby ste tento čas využili aj na starostlivosť o seba a zo zážitkov, ktoré prežijete ste mohli čerpať aj po jeho skončení.

Kontakty na linky pomoci: Linka detskej istoty 116 111, Linka dôvery Nezábudka 0800 800 566, Linka dôvery pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212.

---

Článok napísala:

Mgr. Katarína Janková